Dňa 25. marca 1942 o 20:20 odišiel z popradskej stanice vlak s takmer tisíckou mladých židovských dievčat. Medzi nimi boli aj 4 žiačky Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, ktoré boli zo štúdia kruto vylúčené už v roku 1940 na základe rasových zákonov. Z celkovo 102 vylúčených študentiek tohto gymnázia sa hneď v prvom transporte ocitlo niekoľko dievčat, ktoré namiesto školských lavíc čakali dobytčie vagóny.

Alžbeta Silbersteinová:

Bola žiačkou VII. triedy, triednou profesorkou jej bola Alžbeta Bučanová. V Prešove bývali na Hlinkovej ulici č.62, (terajšia Hlavná ulica), ale aj v Betlanovciach. Alžbeta Silbersteinová má v zozname prvého transportu poradové číslo 386.Deň keď došli do Osvienčimu 26.3.1942 dovŕšila 20 rokov. Svoje narodeniny nemohla osláviť v kruhu svojich najbližších.

Magdaléna Amsterová:

Žiačka V. triedy, triednym profesorom jej bol Ján Kováčik. V Prešove bývala blízko pri ortodoxnej synagóge, bola z veľmi dobre situovanej prešovskej rodiny, napriek tomu nebolo možné, aby sa vyhla transportu. Prišli po ňu ráno 21.3.1942. Adolf Amster jej otec ju ukryl, keď ho gardisti bili a kopali na zemi, Magda vybehla s úkrytu aby prestali, ona teda pôjde, gardisti ju zobrali a zhromaždili spolu s ostatnými 224 dievčatami v požiarnej zbrojnici. Magdaléna má v zozname prvého transportu poradové číslo 413. Zahynula v Osvienčimu vo veku nedožitých 19 rokov dňa 5.12.1942.

Klára Lustbáderová:

Z V. triedy, triednym profesorom jej bol Ján Kováčik, s Magdou Amsterovou boli spolužiačky. Bola dcérou notára Vojtecha Lustbádera, ktorý pôsobil v Giraltovciach a na Chmeľove. Klára je jedinou žiačkou Evanjelického kolegiálneho gymnázia z prvého transportu, ktorá prežila. Klára má v zozname prvého transportu poradové číslo 663. V koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka prežila skoro 3 roky hrôzi a utrpenia.

Magdaléna Hartmannová:

Narodila sa 14.11.1924 a pochádzala z obce Rožkovany (okres Sabinov). V školskom roku 1939/1940 navštevovala IV. triedu na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove, kde bol jej triednym profesorom Ján Kováčik. Na základe nariadenia z 1. septembra 1940 bola spolu s ďalšími 101 židovskými žiakmi z EKG vylúčená. Počas vlny zatýkania v marci 1942 sa pôvodne v zozname na transport nenachádzala. Doma sa obetavo starala o svoju chorú matku. Miestny úradník však pri odvádzaní jej sesterníc svojvoľne zmenil zoznam a Magdalénu do transportu dopísal. Rodinný známy Adolf Amster pre ňu na poslednú chvíľu vybavil výnimku zo židovského kódexu. Snažil sa transport dostihnúť autom v Poprade a neskôr v Žiline, no vlak v oboch prípadoch odišiel len pár minút pred jeho príchodom. Magduška odišla 25. marca 1942 prvým transportom dievčat z Popradu pod číslom 880, a to bez akejkoľvek batožiny. V tábore Auschwitz I. bola zaradená do Bloku 5 a pracovala v komande „Kanada“, ktoré triedilo veci po zavraždených väzňoch. V tábore prežila necelých deväť mesiacov. Podľahla epidémii týfusu 5. decembra 1942, len tri týždne po svojich 18. narodeninách.